Prípady nečakaného

Otázka: Keď som bol ešte dieťa, tak mi rodičia rozprávali príbehy o plačke. Pravidelne sa zjavovala v noci mužom, ktorí sa nachádzali na osamelých miestach. Títo muži boli zvedení krásnou ženou, ktorá im vstúpila do cesty a vznietila v nich lásku. Avšak keď prejavili svoju lásku, tak sa najprv začala búrlivo smiať a potom začala horko nariekať, až z toho tuhla krv v žilách. A potom zmizla v tieni noci. Majster, vysvetlíte nám toto zjavenie, ktoré je známe na mnohých miestach a v mnohých krajinách?

Samael Aun Weor: Vážení priatelia, veľmi rád odpoviem Vašu otázku. Váš príbeh je vskutku fascinujúci. Najprv Vám musím oznámiť, že príbeh o plačke je obľúbená legenda vo všetkých krajinách na svete. Slovo legenda nesmieme podceňovať, pretože slúži ako pomenovanie pre príbehy, ktoré nie sú súčasťou dejín. Mnohokrát je ale v legendách viac pravdy, než si ľudia myslia. Po tomto nevyhnutnom objasnení pojmov by som Vám rád povedal, že na svete neexistuje miesto, kde by nepočuli o plačke.

Ako okultný bádateľ Vám musím povedať nasledovné: Raz mi bolo oznámené, že v jednom meste sa zjavuje plačka na brehu rieky. A tak som sa rozhodol, že toto zjavenie osobne preskúmam.

A preto som išiel neskoro v noci na miesto, o ktorom mi miestni obyvatelia povedali, že tam dochádza k zjaveniam.

Metafyzická žena, o ktorej tu hovoríme, ku mne prišla, a ja som ju začal vypočúvať nasledujúcim spôsobom: "Si plačka?"

"Áno, som," odpovedala žena. A potom chcela vysloviť svoje slávne výkriky a bolestivé náreky a ďalšie známe zvolanie ako "Beda, moje deti! Beda, moje deti! "Avšak ja som bol pripravený, a preto som sa jej nezľakol. Ako hovorí staré príslovie: Vojak, ktorý vie o svojom nepriateľovi, vo vojne nezahynie.

"Si čarodejnica?," Spýtal som sa.

"Áno, som," odpovedala.

"Patríš do siene čarodejníctva?"

"Áno," odpovedala znovu.

Táto žena bola oblečená celá v čiernom a dlhý čierny plášť ju pokrýval od hlavy až k päte. Na nohách mala sandále. Vyzerala ako tieň v tieni noci. Mala bledú tvár, čierne, prenikavé oči, okrúhly nos a nevkusné pery. Pretože sa cítila porazená, tak tento prízrak pomaly odkráčal pozdĺž brehu rieky.

Otázka: Znamená to, že tá žena bola iba prízrak?

Samael Aun Weor: Milá mladá slečna, rád by som Vám povedal, že v určitom zmysle tomu tak skutočne je. Avšak ona bola veľmi skutočná. Bola to čarodejnica, jedna z tých, čo patrí do siene čarodejníctva, ktorá sa nachádza v španielskej Salamance.

Otázka: Poviem Vám príbeh, ktorý sa mi stal v detstve, keď ešte neexistovali elektrické lampy. Žili sme v dome, ktorý mal veľký dvor, a preto, aby sme ho celý osvietili, tak sme používali sviečky a petrolejové lampy. Spálne sa nachádzali po obvode dvora a v jednom rohu bola veľká kuchyňa koloniálneho typu s veľkými kusmi dreveného nábytku. Tiež sme mali veľa zvierat ako prasce, vtáky, kravy, atď. Veľmi často k nám chodili zlodeji kradnúť zvieratá, a tak sme boli stále v strehu. Raz v noci sme počuli hluk v kuchyni a zároveň prasce a kurčatá vydávali zvuky, akoby ich niekto kradol. Tiež sme počuli, ako v kuchyni spadla skriňa a všetok riad vo vnútri sa rozbil. Hluk bol natoľko silný, že to prebudilo úplne všetkých členov rodiny. A tak, napoly oblečení, a so sviečkami a petrolejovými lampami v ruke, sme sa vydali zistiť, čo sa stalo. Keď sme prišli do kuchyne, tak sme boli prekvapení, pretože zvieratá boli v poriadku a riad nedotknutý - ani sa nepohol. Táto udalosť sa opakovala asi päťkrát, než sme tomu prestali venovať pozornosť. Potom tieto javy, ktoré nás spočiatku desili (pretože každý hovoril, že kuchyňa je začarovaná), samy od seba prestali. Majster, bol by ste taký láskavý a vysvetlil nám, čo sa vlastne dialo?

Samael Aun Weor: Vaša otázka je vskutku fascinujúca a odpoviem ju s veľkým potešením. Už od pradávna existujú prípady strašidelných domov. Je úplne zrejmé, že v týchto prípadoch majú prsty stvorenia z vyšších sfér, ako napr. prízraky alebo duchovia mŕtvych ľudí. Je úplne jasné, že psychické sily sú schopné vytvárať fyzické javy. Je nesporné, že každý následok má svoju príčinu, a každá príčina má svoj následok. Je zrejmé, že tieto javy vykonával duch mŕtvej osoby. Éterický dvojník toho kusu nábytku s riadom skutočne spadol, a zvuky, ktoré ste počuli, tak boli skutočné. To však neznamená, že fyzický náprotivok tohto nábytku tiež spadol na zem.

Ctihodný pán, rád by som, aby ste pochopil, že každý fyzický predmet má svoj éterický náprotivok, a to vrátane kusu nábytku vo Vašej kuchyni. Teraz snáď lepšie pochopíte, čo skutočne spadlo a čo zapríčinilo zvuky rozbitého riadu, ako sú misky, kanvice a iné druhy rozbitého porcelánu.

Duch mŕtveho pôsobil na éterickú časť toho nábytku, a tak vznikli javy podobné tým, ktoré sa dejú vo fyzickom svete.

Už od pradávna bolo veľmi dobre známe, že na strašidelných miestach sa nachádzajú ukryté poklady. Ľudia ich potom dychtivo hľadali, kým je nenašli.

Komentár: Som rád, že môžem potvrdiť Vašu odpoveď v súvislosti s týmto javom. Keď bol dom neskôr zdemolovaný, tak v kuchyni pod vrstvou tehál boli nájdené dva hrnce zlatých mincí. Navyše mnoho ľudí si tiež myslí, že tento poklad bol tým dôvodom, ktorý stál za týmito nadprirodzenými javmi.

Viac podobných prípadov: Moji priatelia, poviem Vám o podobnom neobyčajnom prípadu. V jednej starobylé spálni, ktorá sa nachádzala v starom a veľkom feudálnym dome, a v ktorej spávali osoby istého veku, boli počuť v hlbokom tichu noci zvuky. V tej spálni spala krásna žena, ktorá hneď počula tieto metafyzické zvuky, tak sa prikryla dekou od hlavy až k päte. V týchto prípadoch však takáto naivná ochrana nie je vždy úplne účinná.

Táto pani hovorila, že jednej noci sa dotkla nôh tela prízraku, ktorý vyzeral ako chlapec. Tento chlapec jej potom pomaly sťahoval deku, až zostala úplne odkrytá. Tú deku potom umiestnil na určité miesto v spálni. Ako čas bežal, tak sa táto rodina vysťahovala a do domu prišla iná rodina, ktorá ho začala prestavovať. A na tom mieste, kam prízrak položil deku, bol nájdený poklad s veľkým množstvom zlata.

Iný príbeh: Poďme si teraz povedať ďalší podobný a veľmi zaujímavý príbeh. Pamätám sa na prípad jedného pána istého veku, ktorý mal podivný sen. Bol v ňom vzatý na pusté pole. Osoba, ktorá ho na toto pole viedla, mu oznámila nasledovné: "Tu, na tomto mieste som ukryla poklad a je tvoj, vezmi si ho. Jediné, čo musíš urobiť, je vykopať ho. Nechám tu znamenie, aby si vedel, kam máš zajtra prísť. Akonáhle toto znamenie uvidíš, tak budeš vedieť, že na tom mieste je poklad ".

Ten pán z príbehu nám potom rozprával, že prízrak, ktorý ho vo sne viedol, umiestnil na miesto dve kosti v tvare kríža a dôrazne opakoval: "Toto je znamenie, nezabudni".

Keď sa ráno tento pán zobudil zo svojho zvláštneho sna, tak ešte pred raňajkami šiel na to miesto a skutočne tam našiel dve kosti od mŕtvoly v tvare kríža. Vzal kosti do rúk a povedal: Či od Boha alebo od Diabla, na tom nezáleží ". A potom odhodil obe kosti do diaľky a vrátil sa domov naplnený veľkým rozhorčením. Je zrejmé, že tento dobrý muž tak odmietol veľký majetok.

Otázka: V súvislosti s týmto rozprávaním by som Vám rád povedal tento príbeh. Niekoľko ľudí videlo, ako biely pes vystúpil z rastliny zvanej Nopal (druh kaktusu), kráčal asi tak sto metrov a potom zmizol do otvoru. Niektorí ľudia boli zvedaví a iní sa naopak báli, pretože ten otvor sa tam počas dňa nevyskytoval. Jeden človek, ktorý tento jav pozoroval, sa rozhodol zastreliť tohto psa, ktorý si takto vykračoval noc za nocou. Avšak k jeho veľkému prekvapeniu guľky psa nezabili a ten si ďalej pokojne pokračoval do spomínaného otvoru. A tak sa ľudia, ktorí tento jav pozorovali, zišli a niekoho napadlo, že to miesto, kde pes mizne, by mohlo skrývať poklad. A preto na tom mieste kopali a našli značné imanie, ktoré si rovným dielom rozdelili. Majster, vysvetlil by ste nám tento príbeh?

Samael Aun Weor: Milí priateľu, Vaše rozprávanie je ohromujúce a zaslúži si dobré vysvetlenie. Rád by som, aby ste vedeli, že všetky tieto skryté poklady sú strážené trpaslíkmi. Ľudia nazývajú tieto elementály rôzne, niekto im jednoducho hovorí goblinovia. Je nepochybné, že títo elementály sú verní strážcovia bohatých nerastných zdrojov, ktoré sa nachádzajú pod povrchom Zeme.

Prízrak psa z Vášho rozprávania je jednoducho trpaslík, ktorý strážil poklad. Za normálnych okolností sa tieto metafyzické stvorenia podobajú malým ľuďom, malým ctihodným starým mužom. Avšak na seba môžu vziať akýkoľvek tvar, a to vrátane spomínaného psa. Teraz by malo byť všetko spojené s týmto javom objasnené.

Drahí priatelia, tieto rozprávania sú vskutku fascinujúce. Avšak je dobré vedieť, že najväčším pokladom je Duch. A preto nebuďme hnaní ctižiadosťou, chamtivosťou, túžbou po pokladoch atď. My študujeme rôzne psychologické javy, pretože sú veľmi fascinujúce. Avšak, malo by byť všetkým jasné, že my, Gnostici, sa nevenujeme hľadaniu skrytých pokladov. To je všetko.

Táto kapitola je z knihy "Neuveriteľné záhady," napísaná Samaelom Aun Weorom